KTO SME A AKÉ SÚ NAŠE CIELE
|
 PRÍHOVOR PREDSEDU ZDRUŽENIA
ZÁKLADNÉ DOKUMENTY PRE ČINNOSŤ ZDRUŽENIA
,
,
,
KONTAKTNÉ ÚDAJE
stav k 5.10.2023
KALENDÁRTUM 2023
DOHODY O SPOLUPRÁCI
SMERNICE, VÝNOSY A ZÁKONY MH SR
PREHĽAD ROKOVANÍ ORGÁNOV ZDRUŽENIA
STRETNUTIA BANSKÝCH MIEST A OBCÍ SLOVENSKA
GALÉRIA VYZNAMENANÝCH
ZAUJÍMAVÉ LINKY
,
|
|
VYDANÉ PROPAGAČNO-INFORMAČNÉ MATERIÁLY
|
ČASOPIS MONTANREVUE
- 1. miesto
v súťaži MIESTNE NOVINY 2011!
|
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
MIMORIADNE PRÍLOHY
ŠÉFREDAKTOR
REDAKČNÁ RADA
OSTATNÉ
,
,
,
|
|
|
|
Nájdete nás
kliknite na ikonu
|
|
SEKCIA LEN PRE ČLENOV ZDRUŽENIA
kliknite
|
NOVINKY NA WEBE
Chronologický prehľad
zmien a doplnení
|
FOTO NA 44.TÝŽDEŇ
pre zväčšenie
kliknite na obr.
|
AKTUÁLNE!
MONTANREVUE č.3/2025 v tlači!
|
Oficiálne výsledky 2.ročníka fotografickej súťaže MONTÁNNA FOTOGRAFIA 2021
kliknite TU.
|
VADEMECUM
vlastníka kultúrnej pamiatky
- kliknite na obr.
|
Interaktívny dokument
o najväčšom banskom nešťastí v bývalom Československu
- kliknite na obr.
|
ODPORÚČAME
K NÁVŠTEVE
|
SKRÁTENÁ VERZIA DVD
"Šachta Ludovika
na Španej Doline
- Pohľad späť"
kliknite na obal. stranu
|
PLNÚ VERZIU DVD
si môžete objednať -
tu.
|
PREZENTÁCIA
OBCE ŠPANIA DOLINA
kliknite na obr.
|
POZNÁTE EŠTE TÚTO LEGENDÁRNU FIGÚRKU
V POSTAVIČKE BANÍKA ?
Jasné, je to I.....K !
|
VÝVOJ CENY DRAHÝCH KOVOV - burza New York
zlato, striebro, platina
v USD/1 trojská unca
= 31,1045 gr.
|
![[Most Recent Quotes from www.kitco.com]](http://www.kitconet.com/images/quotes_special.gif)
automatický update
počas otvorenia burzy
|
|
PREVODNÍK MIEN
- podľa aktuálnych výmenných kurzov
|
ŠABLÓNA
SPRÁVNEHO TVARU BANÍCKEHO ZNAKU !
|
Stiahnite si šablónu vo formáte:
.eps
.pdf
|
|
|
VIETE, ŽE...
|
od roku 2011 je 10. august pamätným dňom Slovenskej republiky - Deň obetí banských nešťastí?
|
od 7.7.2007 je Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska členom Združenia európskych baníckych a hutníckych spolkov (VEBH)?
|
|
v roku 2006 bolo založené Sdružení hornických a hutnických spolků ČR?
|
27.9.2008 na 1.stretnutí banských miest a obcí Slovenska v Pezinku,
bol Združeniu udelený
ČESKÝ PERMON?
»» viac
|
POŠTOVÉ ZNÁMKY VYDANÉ SLOVENSKOU POŠTOU, A.S.
V ROKOCH 1999-2022
S TÉMATIKOU BANÍCTVA, GEOLÓGIE A MINERALÓGIE
|
21. 1. 1999
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
v emisnom rade Technické pamiatky - Vodnostĺpcový stroj J.K.Hella s nominálnou hodnotou
7 Sk.
15. 7. 2003
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
Banskoštiavnické tajchy – Rozgrund s nominálnou hodnotou
12 Sk a poštovú známku Banskoštiavnické tajchy – Klinger nominálnou hodnotou 9 Sk.
30. 6. 2004
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
Špaňodolinský banský vodovod s nominálnou hodnotou
24 Sk.
21. 4. 2006
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Geologická lokalita Sandberg“ s nominálnou hodnotou 32 Sk
a "Geologická lokalita Šomoška“ s nominálnou hodnotou 35 Sk.
27. júla 2010
vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
0,60 € s podobizňou sv.Klimenta?
13. decembra 2011
vydala Slovenská pošta, a. s., poštovú známku
v nominálnej hodnote
1,60 € v edícii UMENIE:
Tabuľová maľba Metercie z Rožňavy?
Vedeli ste, že v ankete, ktorú organizovala Slovenská pošta, a. s., v spolupráci so Zväzom slovenských filatelistov, bola táto známka vyhlásená za
najkrajšiu slovenskú poštovú známku roka 2011 ?
11. 10. 2013
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Slovenské minerály – Žezlový kremeň zo Šobova“ s nominálnou hodnotou 0,60 € a "Drahý opál z Dubníka“ s nominálnou hodnotou
0,60 €.
12. 10. 2018
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Slovenské minerály – libethenit“ s nominálnou hodnotou 1,65 € a euchroit s nominálnou hodnotou
1,65 €.
9. 9. 2022
Slovenská pošta, a. s., vydala poštovú známku
„Ochrana prírody: Významné slovenské fosílie – tuleň Devinophoca claytoni“
s nominálnou hodnotou
0,75 € a ulitník Vexillum svagrovskyi
s nominálnou hodnotou
0,75 €.
|
|
|
SPOLUPRACUJEME
|
Združenie - Aktuálne informácie - Aktuality -
»» úvodná stránka
Slávni slovenskí vynálezcovia banskej techniky...
|
Bohatá história a súčasnosť slovenského baníctva je spojená s radom osobností, ktoré tvorili jeho slávne dejiny.
Možno budete prekvapení, koľko “zabudnutých” osobností bolo a je na Slovensku, ktorí svojimi vynálezmi sa zapísali aj do
celosvetových dejín. Ale my, Slováci, ani o nich nevieme...
Slovenskí vynálezcovia vždy tvorili svetovú špičku a nejedno slávne meno je podpísané pod vynálezmi a patentami, ktoré prispeli k
pokroku celého ľudstva. Okrem iného aj svojimi vynálezmi na rozvoji banskej techniky. Jedným z nich
bol Jozef Karol Hell - významný konštruktér banských čerpacích strojov.
|
|
Jozef Karol HELL
narodený: 15.5.1713 v Štiavnických Baniach, zomrel: 10.3.1789 v Štiavnických Baniach
Zdroj:
Text: PhDr. RNDr. Ján Novák, CSc., www.osobnosti.sk
Obrazový materiál: www.stm-ke.sk/vystavy09image/Hell_09a.pdf
Významný konštruktér banských čerpacích strojov, ktorý svojimi vynálezmi a konštrukciami predstihol svoju dobu a preslávil Slovensko tak, ako doteraz
žiaden iný banský vynálezca a konštruktér.
Jeho otcom bol Matej Kornel Hell, hlavný banský strojmajster v banskoštiavnickom rudnom revíre, ktorý bol taktiež významným banským
a vodohospodárskym vynálezcom a konštruktérom. Po smrti M. K. Hella sa J. K. Hell stal jeho nástupcom vo funkcii hlavného banského
strojmajstra. Celý život sa venoval zlepšovaniu existujúcich banských a vodočerpacích strojov, ale aj konštrukcii nových,
ktoré ako svetové vynálezy sa postupne šírili do celého sveta a našli tu svoje uplatnenie ešte aj v 20. storočí!
Už v r. 1736 navrhol nový typ banského vodočerpacieho stroja ako náhradu za dovtedy používané štangenkunsty –
vodočerpacie mechanizmy s kývavým pákovým prevodom. V r. 1738 skonštruoval 2 takéto stroje v šachte Siglizberg
na Vindšachte (dnes Štiavnické Bane), ktoré dostali pomenovanie vahadlové vodočerpacie stroje.
Boli to prvé svetové vynálezy a konštrukcie J. K. Hella.
V r. 1745 podal návrh na postavenie vodnostĺpcového vodočerpacieho stroja.
Prvý takýto stroj, taktiež ako svetový vynález, skonštruoval v r. 1749 v šachte Leopold na Vindšachte.
Neskôr postavil ďalších 8 takýchto banských vodočerpacích strojov. Úspešne sa používali v 18. a 19. storočí
v celej Európe a vylepšené konštrukcie v banskoštiavnickom rudnom revíre ešte aj v 20. storočí.
Jeden z takýchto strojov bol v prevádzke v šachte Lill v Hodruši až do r. 1960 v hĺbke 265 metrov pod zemou!
Poznámka autota textu:
Mal som tú česť podieľať sa ako vtedajší riaditeľ Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici na jeho demontáži
a inštalovaní v r. 1966 v Banskom múzeu v prírode, ktoré bolo súčasťou Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici,
kde je dodnes ako najvzácnejší exponát, pretože ide o jediný takýto zachovaný stroj v Európe!
V r. 1753 skonštruoval J. K. Hell tlakový vzduchový vodočerpací stroj, ktorý bol taktiež svetovým vynálezom.
Tento princíp sa používal ešte aj v 2. polovici 19. storočia na americkom kontinente pri odvodňovaní zatopených baní
a začiatkom 20. storočia sa postupne rozšíril nielen na americkom kontinente, ale aj inde vo svete pri čerpaní ropy!
Prebudoval, resp. postavil aj viaceré banské vodné nádrže – tajchy v banskoštiavnickom rudnom revíre, ktoré začal
budovať jeho otec M. K. Hell, vo výstavbe pokračoval Samuel Mikovíni a celý tento jedinečný banský vodohospodársky systém
dobudoval práve J. K. Hell.
Bolo jeho veľkou zásluhou, že banskoštiavnický rudný revír bol už niekoľko desaťročí vzorom pre celý banícky svet
v oblasti najvyspelejšej banskej vedy a techniky. V r. 1762 bola založená v Banskej Štiavnici svetoznáma Banícka akadémia,
nielen prvá svojho druhu na svete, ale aj prvá vysoká škola technického charakteru na svete, ktorá bola miestom pôsobenia
v období posledných rokov života J. K. Hella svetoznámych vedcov nielen z oblasti baníctva, ale aj exaktných vied.
Hellove vynálezy a prvenstvá
1736
predložil návrh na svoj prvý vynález – vahadlový čerpací stroj
1738
postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu odčerpal takmer 200 litrov vody do výšky 80 metrov.
Tieto stroje sa stavali vždy dva nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti
vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. Tieto dômyselné čerpacie stroje, dovtedy vo svete neznáme, spoľahlivo
pracovali štyri roky v štiavnickej bani Sieglisberg a odčerpávali banské vody až z hĺbky 162 metrov.
1744
predložil návrh na postavenie vodostĺpcového čerpacieho stroja
1749
postavil prvý vodostĺpcový čerpací stroj v šachte Leopold. Nové stroje sa plne osvedčili, boli veľmi výkonné a mali dlhú životnosť (v jednej bani pracovali vyše 60 rokov). Roku 1770 bolo v prevádzke už osem Hellových strojov, ktorými sa zapísal do dejín svetovej techniky.
1753
dokončil v šachte Amália stavbu svojho ďalšieho vynálezu, vzdušného čerpacieho stroja
1758
postavil pri šachte Königsegg ohňový čerpací stroj vlastnej konštrukcie
Späť na úvod stránky
|
|
|
|
|
|
|
|
Copyright 2009 © Jozef Kráľ All rights reserved.
|
|
|
