Pán predseda, máte slovo... -
»» úvodná stránka
Pán predseda, máte slovo...
Vážení priatelia, kolegovia!
Pozdravujem širokú banícku rodinu a všetkých sympatizantov baníctva. Vítam možnosť predstaviť na
webovej stránke Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok.
Banská Štiavnica je najstaršie banské mesto na Slovensku, počiatky jeho baníctva siahajú do keltského obdobia,
teda pred začiatok nášho letopočtu. Za najstarší písomný doklad o baníctve v okolí Banskej Štiavnice sa pokladá listina z roku
1156, v ktorej sa toto územie nazýva zmenou baníkov /terra banensium/. Naša generácia je svedkom historickej skutočnosti,
keď aj po vyše dve tisíc rokoch od prvých dokladov o ťažbe (Kelti 3. – 2. storočie pred n. l.) a po 837 rokoch od prvej
písomnej zmienky o dobývaní zlato-strieborných rúd, pokračuje na rudnom ložisku Banská Štiavnica ťažba zlato-strieborných
rúd v jeho západnej časti, v dobývacom priestore Banská Hodruša, ako jedinom rudnom ložisku na Slovensku.
V období po roku 1990, keď bolo prijaté uznesenie vlády č. 246/91 o útlme rudného baníctva,
bolo zrejmé, že sa tento dokument bytostne dotkne aj baníctva v Banskej Štiavnici, pre ktorého budúci rozvoj boli v
80-tych rokoch 20. storočia budované nové hlavné banské diela, akými boli Jama Roveň, Jama Šobov II.,
Nová jama Rozália a Nová odvodňovacia štôlňa. Z dôvodu útlmu však bol k 1.2.1992 zrušený závod Rudných baní v
Banskej Štiavnici a pre závod v Hodruši – Hámroch sa hľadal náhradný ťažobný program. Z uvedených dôvodov sa
skupina banských odborníkov a priaznivcov baníctva rozhodla založiť v Banskej Štiavnici spolok, ktorý by združoval
vtedajších, ako aj bývalých zamestancov Rudných baní, Banských stavieb, Geologického prieskumu, baníckeho školstva,
ako aj priaznivcov a sympatizantov baníctva. Spolok pod terajším názvom bol založený na ustanovujúcom valnom
zhromaždení dňa 19.11.1992, ako prvý banícky spolok na územi Slovenska. Spolok v súčasnosti eviduje 132 členov,
jeho činnosť riadi 25 členný riadiaci výbor, štatutármi sú predseda a výkonný tajomník, ktorým je od jeho založenia
Ing. Milan Durbák. Po jeho vzore boli založené banícke spolky v ďalších mestách a obciach Slovenska, po založení
Kremnického baníckeho spolku v septembri 2009 je ich už sedemnásť.
Spolok nadväzuje na tradíciu Banskoštiavnického prírodovedného a lekárskeho spoku, založeného v roku 1871.
Jeho hlavným poslaním je udržiavanie starobylých baníckych a akademických tradícií slávnej Baníckej akadémie, založenej
panovníčkou Máriou Teréziou v roku 1762. Spolok každoročne organizuje pre svojich členov a aj verejnosť viacero podujatí.
Spomenúť je potrebné reprezentačné banícke plesy, ktorých sa dotaraz uskutočnilo 17, od roku 2001 sa uskutočňujú, ako
obnovené celoslovenské, ktoré predtým organizoval Slovenský banský úrad v Bratislave. Ďalšími významnými podujatiami,
sú podujatia venované osobnosti « štiavnického Nácka », « Náckova Štiavnica », zameraná na prezentáciu náckovských
špásov a príbehov v štiavnickom dialekte a « Náckov pochod », uskutočňovaný z príležitosti mena Ignác (po štiavnicky
« Nácko »). Najvýznamnejšími sú však banícke šachtágy, spojené s prijímaním osôb do baníckeho stavu « skokom cez kožu »,
hlavný šachtág sa uskutočňuje z príležitosti Salamandrových dní.
Spolok sa venuje aj vzdelávacej činnosti, organizovaním « Utorkových popoludní », v rámci ktorých sa
uskutočňujú prednášky so zameraním na históriu baníctva, ako aj na iné aktuálne témy.
S publikačnou činnosťou začal spolok v roku 2001, vydaním « Pivného zákona », prvého formálne
zostaveného právneho predpisu o udržiavaní poriadku a povznesenej nálady na šachtágu. Uvedený predpis bol neskôr
vydaný aj v slovensko-maďarskom a v slovensko-poľskom preklade, v súčasnosti sa pripravuje vydanie v slovensko-anglickom preklade.
V roku 2003 spolok vydal publikáciu « Banícke piesne » a v roku 2009 publikáciu « Šibalstvá, huncútstva a príbehy štiavnického Nácka ».
Spolok dlhoročne spolupracuje aj so zahraničnými baníckymi spolkami, so spolkom « Prokop » pri VŠB Ostrava a
s Maďarskou baníckou a hutníckou spoločnosťou v Tapolci.
Spolok v roku 2007 s potešením prijal založenie Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska so
sídlom v Banskej Štiavnici, ako druhej inštitúcie s celoslovenskou pôsobnosťou po Slovenskej banskej komore, založenej v roku 1998.
Vydávanie samostatného časopisu Montanrevue, ako aj zriadenie samostatnej internetovej stránky združenia, v rámci ktorej je možné
prezentovať aj činnosť jednotlivých baníckych spolkov, pokladám za veľký prejav opodstatnenosti a životaschopnosti tejto
zastrešujúcej inštitúcie baníckych spolkov na Slovensku.
Želám našej činnosti, ako aj činnosti ostatných baníckych spolkov veľa budúcich úspechov s pozdravom « Zdar Boh! »
JUDr. Ing. Jozef Karabelly, čestný predseda spolku
|
|